Informácie

PROBLEMATIKA INFEKCIE HELICOBACTER PYLORI:

• Infekcia baktériou Helicobacter pylori (HP) patrí celosvetovo medzi najčastejšie vôbec. Zohráva významnú úlohu vo vývoji peptických vredov resp. vredovej choroby. Dokázalo sa, že HP je prítomný asi u 80% žalúdkových a asi u 95% dvanástnikových vredov. Jeho prítomnosť v sliznici žalúdka alebo dvanástnika skôr, či neskôr vyvolá tzv. chronický aktívny zápal (gastritídu). HP zohráva významnú úlohu aj pri iných ochoreniach tráviaceho traktu. Infekcia HP je silne asociovaná so vznikom nádoru (adenokarcinóm) distálnej časti žalúdka a sú jasné dôkazy, že jeho prítomnosť je hlavnou príčinou tohto ochorenia. Na základe výsledkov výskumu vyhlásila International Agency for Research on Cancer v roku 1994 HP za karcinogén 1.triedy. Dôležitá je skutočnosť, že ak sa zistí prítomnosť HP v počiatočnom štádiu niektorých mikroskopických zmien v žalúdkovej sliznici (napr. pri tzv. metaplázií alebo tzv. MALT-óme, čo je špeciálny druh žalúdkového lymfómu) a následne sa riadne prelieči tzv. eradikačnou terapiou, môže dôjsť ku kompletnému vymiznutiu týchto chorobných zmien. Čo do významu adenokarcinóm žalúdka je druhou najčastejšou príčinou úmrtí v dôsledku rakoviny na svete a je zodpovedný za približne 750.000 úmrtí ročne. Zákernosť rakoviny žalúdka spočíva v tom, že v čase, kedy je skoro 100%-ná možnosť vyliečenia, väčšinou pacient nepociťuje žiadne ťažkosti. Randomizované kontrolované štúdie vo vysoko rizikových skupinách obyvateľstva dokázali, že eradikácia infekcie HP redukuje riziko vývoja adenokarcinómu u všetkých, ktorí pri vstupe do sledovania nemali žiadne prekancerózne zmeny. Tiež sa preukázalo, že vyhľadávanie a eradikácia HP infekcie potencionálne znižuje úmrtnosť na nádory žalúdka. Naviac sa ukázalo, že eradikácia je úspešná od 80 do 90% prípadov a ak sa raz podarila, reinfekcia je málo pravdepodobná. Adenokarcinóm žalúdka sa vyskytuje vo vyššej miere v rozvinutých krajinách v porovnaní s rozvojovými, preto má vyhľadávanie infekcie HP a následne jeho eradikácia nesmierny medicínsko – ekonomický dosah aj v našej krajine.
• Zistiť prítomnosť HP infekcie možno buď priamo, keď sa vzorka sliznice žalúdka alebo dvanástnika vyšetrí pod mikroskopom alebo sa po naočkovaní na špeciálnu pôdu nechá vyrásť v laboratóriu, alebo nepriamo, kedy sa dokazujú proti nemu protilátky v krvi (sére) alebo antigén v stolici, resp. rozložená močovina (urea), ktorej prítomnosť určuje pozitivitu tzv. rýchleho ureázového testu, resp. dychového testu. Rýchly ureázový test sa robí z bioptickej vzorky pri gastroskopií a dychový test (bez potreby gastroskopie) len pomocou testačného roztoku, ktorý pacient vypije a potom „nadýcha“ do skúmavky.
• Súčasná situácia na Slovensku umožňuje HP už štandardne vyšetrovať mikroskopicky, z každej odobratej bioptickej vzorky sliznice hornej časti tráviacej trubice. Rýchly ureázový test (RUT) tiež nie je problémom, nakoľko ho možno realizovať zároveň s gastroskopiou. Podobne bežné je aj serologické vyšetrenie. Horšia je situácia v dostupnosti dychového testu a vyšetrovania HP antigénu zo stolice (ani jedno z týchto vyšetrení sa bežne na každom slovenskom gastroenterologickom pracovisku nevykonáva). Doteraz veľmi „obľúbené“ serologické testy protilátok proti HP z krvi nemajú dostatočnú výpovednú hodnotu a preto bolo od ich rutinného používania v gastroenterologickej praxi ustúpené. Často ich však nevhodne používajú hlavne praktický lekári a dermatovenerológovia, ktorý ich chybnou interpretáciou a aplikáciou v liečebnom postupe môžu pacienta niekedy i poškodiť. Alternatívou k tzv. invazívnej metóde získavania vzorky pomocou gastrofibroskopu je v poslednej dobe (hlavne v zahraničí) čoraz v širšej miere použitie dychového testu pomocou močoviny značkovanej izotopom uhlíka 13C. Táto metóda sa stala vo svete metódou prvej voľby pre jej jednoduchosť, vysokú špecificitu a senzitivitu, ktorá je na rovnakej úrovni ako invazívne testy (92-98%). Hlavnou prekážkou jej širšieho použitia v Slovenskej republike je zatiaľ len čiastočná úhrada diagnostiky a žiadna úhrada vyšetrenia zdravotnými poisťovňami zo zdrojov verejného zdravotného poistenia.
• Na základe III. Maastrichtského konsenzu z roku 2006 (publikovaného na základe výsledkov stretnutia celosvetovo uznávaných expertov z oblasti gastroenterológie) bol dychový test na stanovenie HP znova prehlásený zlatým štandardom pre diagnostiku HP. Jadrom automatického analyzátoru dychových plynov je hmotnostný spektrometer s predradeným plynovým chromatografom. Princíp uvedeného prístroja je založený na detekcii 13C uhlíka vo vydychovanom vzduchu. Uvedený uhlík 13C je viazaný v rôznych zlúčeninách, ktoré slúžia ako substráty pre rôzne zlúčeniny, väčšinou enzýmy, ktoré podľa svojej prítomnosti alebo neprítomnosti (napr. v baktériách, črevách a pod) ich vo zvýšenej alebo zníženej miere rozkladajú. Po ich rozložení nastáva prestup do krvi a následne sa vydychuje. Vydýchaný vzduch sa zachytáva a následne sa meria na uvedenom prístroji.
• Výhodou dychového testu je jednoduchosť a pohodlnosť pre pacienta na rozdiel od iných invazívnych metód a tiež aj skutočnosť, že k výsledkom, ktoré sú nevyhnutné na správe odhalenie príčiny ťažkostí a často v podstate nie je ani iná diagnostická možnosť, sa dostávame neinvazívnou cestou. Pacient príde, vypije daný substrát a po určitej chvíli vdýchne vzduch do skúmavky, ktoré sa následne analyzuje a výsledok je k dispozícii behom niekoľkých minút. Ďalšou veľkou výhodou vyšetrenia na hmotnostnom spektrometre je skutočnosť, že test je možné realizovať kdekoľvek (i v domácich podmienkach) a vydýchnutý vzduch je možné v špeciálnej skúmavke odoslať k analýze do špecializovaného centra napr. poštou. Skúmavky so vzorkami vzduchu nevyžadujú žiadne zvláštne skladovanie, stanovenie je reprodukovateľné i po niekoľkých týždňoch. Je možné vyšetrovať i deti aj ženy vo fertilnom veku či tehotné (vyšetrenie nie je spojené s rizikom ionizačného žiarenia). Test je možné ľubovolne opakovať, v akomkoľvek časovom odstupe. Keďže je metóda vhodná pre vyšetrenie veľkých populačných skupín osôb, ide o metódu voľby pre epidemiologické štúdie.