medical3

ČREVO A BAKTÉRIE

- ZDRAVÝ ŽIVOT?

 

ČREVO A BAKTÉRIE - ZDRAVÝ ŽIVOT?

 

Na čo je imunitný systém?

Na udržanie života od jeho najjednoduchších foriem až po zložité ako sú napr. cicavce, vrátane človeka sa po milióny rokov postupne vyvíjali rôzne zložité systémy umožňujúce udržanie stáleho zloženia vnútorného prostredia, telesnej teploty, cukru v krvi apod.  Jedným z najdôležitejších systémov udržiavajúcich rovnováhu patrí imunitný systém. Jeho hlavnými úlohami sú nielen obrana pred rôznymi infekciami, ako sa najčastejšie myslí, ale aj ochrana pred nádormi, trvalé odstraňovanie starých nepotrebných buniek v tele ako aj bezpečné prijímanie všetkých nevyhnutných stavebných látok z potravy.

 

Ako funguje imunitný systém?

Na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že je to ťažko pochopiteľné, ale celý princíp obrany – imunity spočíva v jednoduchom, no pritom geniálnom mechanizme a to bránení si „vlastného“ a odstraňovaní a ničení „cudzieho“. Toto je umožnené tým, že každá naša bunka (okrem červených krviniek) má svoj, jednoducho povedané čiarkový kód.

Na pochopenie imunitného systému je dôležité vedieť, že každý jeden organizmus a teda aj človek má svoj unikátny kód – teda nelíšime sa len svojím výzorom, náturou, vzrastom, ale aj svojimi bunkami. Pomocou tohto kód potom náš imunitný systém svojimi výkonnými služobníkmi ako sú biele krvinky, protilátky kontroluje „svoje“ a „cudzie“ po celom tele. V prípade, že sa dostanú do organizmu votrelci, ktorý majú iný kód ako je ten náš, ničia ho. Týmto sme chránení pre infekciami. Podobne funguje aj obrana pred nádormi, ktoré sú zložené síce z pôvodne

našich buniek, ale majú zmenený čiarkový kód – čiže znova sú zničené naším ochrancom – imunitným systémom. Na podklade uvedeného sú potom ľahko pochopiteľné aj ťažkosti, ktoré sprevádzajú napr. transplantácie orgánov ako sú obličky, srdce, pečeň, kostná dreň atď. Pri transplantácii sa prenesú do chorého organizmu darované orgány, tie však majú iný čiarkový kód. Z týchto príčin sa musia čiarkové kódy

medzi transplantovaným orgánom a príjemcom čo najviac podobné. Keďže toto nie je nikdy úplne možné musia byť pacienti po transplantácii liečení liekmi potláčajúcimi imunitný systém – čiže imunosupresívami.

Z čoho je zložený imunitný systém?

Ako už bolo spomenuté imunitný systém má v zásade dve hlavné zložky a to sú jeho bunky a potom rôzne humorálne faktory (napr. imunoglobuíny). Okrem toho poznáme tzv. vrodenú imunitu, s ktorou sa rodíme a ktorá nám umožňuje obranu 

a výkon úloh uvedených vyššie prakticky ihneď po narodení, bez toho aby sa musel náš imunitný systém niečo učiť. Ako však žijeme náš imunitný systém postupne vybojuje veľmi veľa bitiek proti rôznym narušiteľom a tým sa učí, výsledkom je potom veľmi silná

obranyschopnosť, schopná zasahovať presne proti narušiteľom – hovoríme o získanej imunite a táto má aj svoju pamäť. Pomocou nej pri opätovnom strete s rovnakým nepriateľom si ho pamätá a hneď spustí tú najsilnejšiu obranu. Na tomto princípe je založené aj očkovanie. Pri očkovaní v podstate podávame do nášho tela najčastejšie len čiarkový kód potenciálne nebezpečného mikroorganizmu, čím vytvoríme pamäť ako aj protilátky (imunoglobulíny). V prípade napadnutia už celým, živým mikroorganizmom je tento hneď ničený. Obe zložky imunitného systému tzn. vrodená aj získaná majú svoju bunkovú aj humorálnu súčasť. Ich správne fungovanie je nevyhnutné na to, aby sme prežili.

Ak niečo z tohto nefunguje môžu vznikať rôzne choroby ako sú alergie, imunitné nedostatočnosti – čiže náchylnosť na infekcie, nádorové ochorenia a ochorenia, kedy vlastný imunitný systém začne bojovať s vlastnými bunkami. Preto aj tieto ochorenia nazývame autoimunitnými.

Autor: MUDr. Marian OLTMAN, PhD.,

všetky práva vyhradené, bez súhlasu autora nie je dovolené obsah, ako aj jeho časti, kopírovať a publikovať!

© 2023 Thalion. Created with www.fabryka.sk

Logotypy "THALION" a "KOLOSEO" sú chránené značky, ich používanie definuje autorský zákon.