medical3

DOJČENSKÁ

VÝŽIVA

DOJČENSKÁ VÝŽIVA

 

Dojčenský vek predstavuje obdobie od narodenia do konca prvého roka života. V tomto období dieťatko  najintenzívnejšie  priberá na telesnej hmotnosti. Do konca 1. roku života sa telesná hmotnosť dojčaťa oproti pôrodnej hmotnosti až strojnásobí, čomu je samozrejme potrebné prispôsobiť kvalitatívne, aj kvantitatívne jeho výživu. V dojčenskom období stúpa potreba energie a živín veľmi výrazne. Energetická potreba na jeden kg hmotnosti je v tomto období najvyššia. 

 

Výživu dojčaťa môžeme rozdeliť na 3 dôležité obdobia:

  1. Obdobie výhradne mliečnej výživy

  2. Prechodné obdobie

  3. Obdobie odstavenia

 

Obdobie výhradne mliečnej výživy trvá u dojčených detí 5- 6 mesiacov. U detí s umelou výživou trvá výlučne mliečne obdobie 4- 5 mesiacov. Dieťa je živené výlučne mliekom, podľa možnosti materským. Materské mlieko je svojím zložením a vlastnosťami jedinečné pre výživu novorodencov a dojčiat do ukončenia 6. mesiaca života. Obsahuje všetky živiny, okrem vit. D a K. Tieto 2 vitamíny je preto potrebné suplementovať. Vitamín D- VIGANTOL podávame od 14. dňa do ukončenia 3. roku života dieťatka v množstve 2 kvapky/ deň ( 400- 800 IU ). Jeho nedostatok môže byť u dieťatka zodpovedný za vznik rachitídy. Podávať ho v detskom čaji, alebo v umelom mlieku v plnej flaši nie je vhodné. V letnom období u detí po prvom roku života, môžeme Vigantol vynechať. Podľa najnovších odporúčaní treba vit. K- KANAVIT podávať hneď od narodenia v množstve 1 mg ( 1 kvapka )/ týždeň prvé  3 mesiace života a to len ak je dieťatko plne dojčené. Pri dokrmovaní umelým mliekom nie je nutné K vitamín podávať.  Nakoľko vit.D aj K sú vitamíny rozpustné v tukoch, podávame ich nakvapkané na lyžičke s odstriekaným mliekom.   Okrem vitamínu D a K však materské mlieko obsahuje všetky dôležité a pre rast a vývin dieťatka nevyhnutné živiny,  je sterilné, primerane teplé, zdrojom protilátok, imunoglobulínov ( IgA, IgG, IgM), T a B lymfocytov, makrofágov, ktoré znižujú chorobnosť, výskyt infekcií a hnačiek. Okrem toho nezaťažuje tráviaci trakt, nealergizuje, má pomerne vysoký obsah cholesterolu, ktorý podnecuje tvorbu enzýmov potrebných na spracovanie tukov ako prevencia aterosklerózy a v neposlednom rade upevňuje citovú väzbu matka- dieťa . Podávanie nespracovaných prípravkov kravského, ale tiež kozieho mlieka v tomto období,  nie je vhodné. Kravské mlieko má v porovnaní s materským mliekom vyšší obsah minerálnych látok ako vápnika, fosforu, sodíka a chlóru, magnézia a draslíka. Až 50% denného energetického príjmu dieťatka v tomto období by malo pochádzať z tukov. Percento tuku v kravskom mlieku je podstatne nižšie a rozdiel je aj v jeho zložení, nakoľko kravské mlieko obsahuje vyššie percento ,, zlých ,, nasýtených mastných kyselín a menšie percento esenciálnych mastných kyselín, ktoré si organizmus nedokáže sám syntetizovať a musí ich preto prijímať hotové v strave. Kravské mlieko obsahuje menej laktózy a na rozdiel od materského mlieka neobsahuje oligosacharidy, ktoré majú prebiotický účinok a vedú tak k podpore imunity dieťaťa. Vyšší obsah bielkovín v kravskom mlieku môže výrazne zaťažovať obličky dieťaťa. Vysoká hladina alfa- kazeínu a beta- laktoglobulínov zase výrazne sťažuje jeho trávenie a môže viesť k alergickým reakciám a navyše, kravské mlieko neobsahuje na rozdiel od materského mlieka žiadne imunitu podporujúce zložky. Materské mlieko je teda svojím zložením jedinečné a dieťa, ak je to možné, by sa tak malo výlučne dojčiť do ukončeného 6. mesiaca života. Po období výlučného dojčenia Svetová zdravotnícka organizácia ( WHO)  odporúča pokračovať v dojčení v kombinácii s vhodnými príkrmami do 2 rokov života, i dlhšie, pokiaľ to mamičke aj dieťatku vyhovuje. Ak matka nemôže dojčiť, podáva sa mlieko darkyne z oficiálnych a overených mliečnych baniek, prípadne odstriekané materské mlieko, alebo počiatočná  mliečna formula  z kravského mlieka. Náhrada materského mlieka, alebo umelá výživa  , je výživa novorodencov a dojčiat iným mliekom ako materským, a podáva sa z fľaše s cumľom. V súčasnosti už existujú dokonalejšie formule ako v minulosti, ktoré sú upravované tak, aby sa ich výživová hodnota čo najviac priblížila materskému mlieku. Znižuje sa v nich obsah bielkovín a upravuje podiel kazeínu k bielkovinám srvátky . Časť mliečneho tuku sa nahrádza rastlinným olejom s vyšším podielom nenasýtených mastných kyselín. Obsah mliečneho cukru- laktózy, vitamínov a železa  sa zvyšuje a naopak znižuje sa obsah minerálnych látok. V neposlednom rade sa pridávajú prebiotiká , alebo probiotiká, ktoré podporujú tvorbu správnej mikroflóry v tráviacom trakte. Treba však opäť zdôrazniť, že umelá mliečna formula  nikdy úplne nenahradí dojčenie a jeho biologickú plnohodnotnosť. Mliečne formuly, ktoré sú v súčasnosti dostupné na trhu rozdeľujeme  na základné ( počiatočné- od narodenia do 4- 6 mesiaca života, pokračujúce- tie nie sú vhodné ako jediná výživa a podávajú sa v kombinácii s 1. príkrmom od 4. mesiaca do 1. roku života a nakoniec formuly pre batoľatá od 1.do 3. roku života). Ďalšou skupinou sú preventívne a terapeutické mlieka ( s čiastočne alebo úplne hydrolyzovanou bielkovinou alebo až aminokyselinové deriváty ), liečebné formule, antirefluxné mlieka, so zníženým obsahom laktózy pokiaľ dieťatko trpí laktózovou intoleranciou, formule pre nedonosené deti a deti s nízkou pôrodnou hmotnosťou. Pri alergii na bielkovinu kravského mlieka sú dostupné aj formule na báze sóji , ich používanie pre čoraz častejšiu alergiu aj na sóju je obmedzené. 

 

Prechodné obdobie je spojené s podávaním nemliečnej stravy. Jedná sa o doplnok k materskému mlieku, alebo k umelej mliečnej formule, keď tieto prestanú úplne kryť energetické a nutričné potreby výživy dojčaťa.  Od 5. Mesiaca života dieťaťa  postupne pridávame do stravy zeleninu ( mrkva, zemiak, petržlen, kaleráb, brokolica ), najlepšie zo začiatku po jednom druhu. Jedlá varíme a zásadne nesolíme a nekoreníme. Z ovocia môžeme postupne pridávať jablko a banán. Citrusové ovocie, ani kivi sa v prvom roku neodporúča. U dojčiat s atopiou a pozitívnou alergickou anamnézou platí dôležitá zásada, a to že zeleninu a ovocie podávame najskôr tepelne spracované a až potom v surovom stave.Pri príprave zeleninových prídavkov do 6. mesiaca veku je potrebné dať pozor na prítomnosť dusičnanov, pre možný vznik methemoglobulinémie Dôkladné umývanie, čistenie a odstraňovanie koncových a stredových častí zeleniny,  či tepelná úprava , obsah dusičnanov  výrazne zníži. Odporúča sa vždy začať skôr so zeleninou, aby si dieťa nenavyklo na sladkú chuť , a neodmietalo zeleninovo- mäsové príkrmy. Po týždni môžeme pridať aj kúsok bieleho mäsa, najlepšie kuracie, morčacie, králik. Stravu netreba mixovať, stačí ju roztlačiť vidličkou a dieťa je potrebné kŕmiť vždy lyžičkou. V prípade,  že dieťa takúto stravu odmieta, netreba sa znepokojovať a nechať sa odradiť, treba dieťatku skúšať  ponúkať túto stravu každý deň.  Od 6. mesiaca pridávame múčne prídavky- cestoviny do polievky, chlebík, vianočku, uvarený žĺtok ( bielok nie ! ), maslo, neúdenú šunku. Podľa najnovších doporučení Európskej spoločnosti pre detskú výživu, sa lepok doporučuje zavádzať do jedálničku dieťaťa najskôr v 4. a najneskôr v 6.mesiaci života, súčasne pri dojčení. Od 10. mesiaca pridávame mliečne prídavky- biely jogurt, tvaroh, neprichutený syr. Jogurty vyberáme podľa najkratšej doby trvanlivosti a zásadne sa neodporúčajú prichutené termizované mliečne výrobky. Nový druh potraviny podávame vždy s odstupom 3- 4 dní ( t. j. max 2 nové potraviny za jeden týždeň ) na rozpoznanie možnej neznášanlivosti. Počas ochorenia dieťaťa, podávaní antibiotík a tiež počas a po hnačkovom ochorení,  pripadá nový druh stravy do úvahy  cca po 2- 3 týždňoch. Podávaná strava by sa postupne mala meniť od hladkého pyré cez drvenú, rozsekanú, až na stravu v kúskoch- finger food , je to dôležité na podporu žuvania. Nemliečne príkrmy by nemali pokrývať viac ako 50% denného energetického príjmu. Obmedzovanie tukov v tomto období je nežiaduce predovšetkým kvôli zdroju esenciálnych mastných kyselín, cholesterolu a kvôli využitiu lipofilných- v tukoch rozpustných vitamínov. Nedojčené deti potrebujú prídavok tekutín .Najlepšie je pridávať čistú dojčeneckú vodu. Čaj dieťatku podávame detský, najlepšie len z jedného druhu bylín. Najmladším deťom môžeme podávať  prevarenú vodu po lyžičkách. Počas letných mesiacov je vhodné tieto tekutiny pridávať aj dojčeným deťom. Hotové detské výživy sú pomôckami pre mamičky ale ich podávanie je vhodné skôr v situáciách kedy nie je možnosť pripraviť čerstvú stravu ( napr. cestovanie ). Pri ich výbere je potrebné riadiť sa vekom dieťaťa a zmesi viacerých druhov je potrebné presúvať na vyšší vek dieťaťa. 

 

Počas tretieho obdobia postupne začíname zaraďovať do stravy dieťaťa upravenú stravu dospelých. Jedná sa o obdobie prvého roku života, kedy by strava mala byť racionálna, s minimálnym obsahom solí a korenín. Jedálniček dieťaťa sa obohacuje o ďalšie druhy príkrmov, ktoré by sa mali podávať vo forme hrubšie nasekaných kúskov, aby sme u dieťatka podporovali žuvanie. Nefortifikované príkrmy rastlinného pôvodu už nedokážu pokryť zvyšujúce sa nároky niektorých mikroživín, najmä železa, zinku, vápnika. Mliečne výrobky sú dostatočným zdrojom vápnika, avšak nedokážu pokryť potrebu železa. Z toho dôvodu dieťatku zaraďujeme do jedálničku vo väčšom chudé mäso, hydinu, ryby, alebo vaječný žĺtok. Z mliečnych výrobkov sú najvhodnejšie biely jogurt, vhodné syry a sušené mliečne formule, ktoré je možné pridávať napríklad do varenej kaše. Surové neprevarené kravské, alebo kozie mlieko, vrátane čerstvo nadojeného, sa v dojčenskej výžive neodporúča. Pasterizované plnotučné mlieko po prvom roku života môžeme používať pri príprave jedál. 

 

Ak Vám bude záležať na tom, čo vaše dieťatko papá, ono sa vám odmení zdravým vývojom, láskou a šťastným úsmevom.

Autor: Ing. Jarmila Kabátová, nutričný terapeut

všetky práva vyhradené, bez súhlasu autora nie je dovolené obsah, ako aj jeho časti, kopírovať a publikovať!