TEHOTNÉ A DOJČIACE

 

Každá budúca mamička si želá, aby jej dieťatko bolo zdravé a vyvíjalo sa tak, ako má. Zdravie a kvalita výživy budúceho, ale tiež už narodeného dojčeného dieťaťa, je do veľkej miery ovplyvnená práve stravovaním a životným štýlom matky v období tehotenstva a dojčenia.

Výživa matky počas gravidity má niekoľko základných úloh. Cieľom je zabezpečenie dostatočného množstva všetkých potrebných látok pre zdravý vývoj plodu a všetkých potrebných látok pre zväčšenie orgánov tela matky. Potrebné je vytvorenie zásob dôležitých látok v plode, a to predovšetkým:  železa- Fe, rezervného tuku (cca 0, 5 kg ) a zásob v tele matky: vápniku- Ca ( cca 30 g ), podkožného tuku (cca 3- 4 kg ), potrebných pre nasledujúce obdobie dojčenia.Vieme, že obdobie tehotenstva je rozdelené na 3 tretiny po 3 mesiace, teda tzv. 3 trimestre, alebo 10 lunárnych mesiacov, resp.40 týždňov. Počas prvého trimestra prebieha tzv. organogenéza. Jedná sa o vytváranie základov všetkých orgánov dieťatka a z toho dôvodu je nesmierne dôležitý dostatočný príjem ochranných a stavebných látok. Potrebné je zvýšiť príjem zeleniny, ovocia, tekutín s dostatkom vitamínov: ovocné šťavy a minerálnych látok, či ľahko stráviteľných bielkovín. Niektoré ženy v tomto období trpia rannými gestózami, prejavujúce sa nechutenstvom, pálením žáhy, napínaním na zvracanie, zvýšeným slinením alebo  spavosťou a z toho dôvodu môže energetický príjem poklesnúť až na 1000 Kcal/ deň. V rámci opatrení na predchádzanie ranných gestóz sa doporučuje pred vstaním z postele zjesť pokrm s obsahom sacharidov, obmedziť konzumáciu mastných a korenených jedál, kofeínu, jedávať pravidelne 5 x/ deň v menších porciách. Pálenie žáhy je spôsobené zvýšeným vnútrobrušným tlakom. Často sa vyskytuje po jedle, pri odpočinku a počas spánku. Aby žena páleniu žáhy predchádzala, je potrebné dodržiavať niekoľko pravidiel ako- pravidelná strava, menšie porcie, nemastné a nekorenené jedlá, polohovanie pri ležaní a spánku, zvýšená podložka hlavy, vyhýbať sa pitiu kávy, samozrejme alkoholu, nejedávať krátko pred spánkom a pod. Druhá tretina tehotenstva je spájaná s ukončením adaptácie organizmu na graviditu. Ranné gestózy sú už len veľmi výnimočné. V tomto období plod rastie, zväčšujú sa orgány matky a vytvárajú sa telesné zásoby. Druhý trimester je na príjem energie a živín najnáročnejší a organizmus tehotnej si vytvára najväčšie zásoby živín, čím dochádza aj k najväčšiemu prírastku hmotnosti. Zvýšiť by sa mal príjem živočišných aj rastlinných bielkovín, mal by byť zabezpečený dostatočný príjem vitamínov z prirodzených zdrojov a zvýšený príjem predovšetkým zložených ( komplexných ) sacharidov na úkor zvýšeného príjmu tukov. Tretí trimester je sprevádzaný zníženým príjmom potravy a to z mechanických príčin. Dôvodom je, že plod zväčšuje svoj objem, čo vedie k zväčšeniu maternice, ktorá zaberá v brušnej dutine viac miesta čím sa stláča žalúdok a celá tráviaca sústava a obmedzuje pohyb čriev a trávenie. Aj napriek tomu je však veľmi dôležité, aby žena v dostatočnom množstve prijímala všetky potrebné vitamíny, predovšetkým k. listovú , minerálne látky ako Fe, Ca a stopové prvky. Organizmus matky si počas gravidity žiada zvýšené množstvo živín pre seba, ako aj pre plod. Je potrebné zvýšiť príjem minerálnych látok, hl. Ca, Fe, fosfor- P, magnézium- Mg, draslík- K, vit. A ( pozor na predávkovanie, môže mať teratogénny účinok ), E, D, C a B- komplex, k. listová, či stopových prvkov ako zinok- Zn, meď- Cu, jód- I a selén- Se. Tiež by strava mala byť pestrá, vyvážená, ľahko stráviteľná, podporujúca črevnú peristaltiku a nemala by viesť k zvýšenému ukladaniu tuku. Dnes už neplatí, že žena by počas tehotenstva mala zjesť za dvoch. Nadmerná výživa a s tým spojený extrémny prírastok hmotnosti môže viesť k vzniku rôznych komplikácií ako je riziko vzniku tehotenského diabetu hl. u žien s pozitívnou rodinnou anamnézou, ktoré trpeli nadváhou už pred počatím. Najrizikovejší je práve 2. trimester, kedy je stúpajúca inzulínová rezistencia. Každá žena by preto mala byť v priebehu 24.- 28.týždňa vyšetrená a sledovaná na hladinu glykémie v krvi. Ďalšími komplikáciami môžu byť retencia ( zadržiavanie ) tekutín spôsobujúca edémy ( opuchy ),  zvýšený krvný tlak, proteinúria ( zvýšená hladina bielkovín v moči v dôsledku poruchy funkcie obličiek ) , žilové trombózy, gestózy až eklampsie ( kŕčové štádium neskorej gestózy sprevádzané poruchou zraku, vedomia až kómy, čo môže často končiť cisárskym rezom ) .Prírastok hmotnosti matky by mal byť usmerňovaní podľa pôvodnej telesnej hmotnosti a nemal by byť vyšší ako 20%. Na druhú stranu, ženy ktoré zo strachu zo zvýšenia telesnej hmotnosti, v dôsledku neadekvátnej výživy a nedostatočného prírastku hmotnosti riskujú nízku pôrodnú hmotnosť dieťatka, ktorá môže súvisieť aj so vzostupom perinatálnej úmrtnosti. Neadekvátna výživa vedie k deficitu jednotlivých dôležitých nutrientov, čo sa môže špecificky prejavovať. Nedostatočný energetický príjem u matky predstavuje riziko mnohých komplikácií ako anémia, oslabenie imunity, väčší sklon k vzniku infekcií a rôznych iných ochorení. Pre plod to môže predstavovať nižšiu pôrodnú hmotnosť a predčasný pôrod. Nedostatok bielkovín súvisí s hypoproteinémiou spojenou s edémami u matky a nižšou pôrodnou hmotnosťou dieťaťa. Podľa OVD ( odporúčané výživové dávky ) by denný príjem bielkovín mal byť 63g a žena by mala prijímať ako živočišné, tak aj rastlinné bielkoviny a to v rovnakom pomere, nakoľko nadmerný príjem živočišných bielkovín môže súvisieť aj s nadmerným príjmom tukov. Príjem tukov by mal byť podľa OVD 75 g tuku/ deň. Dôležitý je predovšetkým príjem esenciálnych mastných kyselín, ktoré si organizmus nedokáže sám syntetizovať  a musí ich prijímať hotové v potrave. Jedná sa hlavne o k. linolovú a linolénovú, DHA nachádzajúca sa v rybom tuku, ktoré zabezpečia dobrý vývoj plodu, hlavne jeho CNS a zraku. V prípade sacharidov by podľa OVD tehotná žena mala počas dňa prijať 426g pričom je potrebné presadzovať komplexné sacharidy nachádzajúce sa v celozrnných produktoch, zemiakoch, strukovinách atď. Dôležitý je príjem vlákniny, nevyhnutnej na podporu peristaltiky a zabránenie obstipácie, ktorá je u tehotných žien častá v dôsledku zvýšeného tlaku rastúceho plodu a nedostatočného pohybu. Množstvo vlákniny , ktoré by žena mala počas dňa prijať je  cca 25- 30 g. Avšak jej nadmerný príjem môže viesť k poruche vstrebávania Ca, Fe, Cu , Zn a k nepriechodnosti čriev. Nedostatočný príjem Fe vedie k vzniku anémie u matky a môže končiť až fetálnou úmrtnosťou plodu. Zvýšené požiadavky na jeho príjem sú počas celého tehotenstva, najmä však v období 3.trimestra. Dôležité je spomenúť, že bežná strava niekedy nestačí a je potrebné Fe suplementovať aj medikamentózne a to najlepšie v kombinácii s k. listovou. Suplementácia Fe bez preukázanej anémie však nie je vhodná. Nedostatočný príjem Ca môže viesť u matky k vzniku osteoporózy, zvýšenej kazivosti zubov, kŕčom v maternici a v lýtkach a redšej kostre plodu. Počas tehotenstva, ako aj počas dojčenia je preto dôležité zvýšiť príjem Ca o približne 400 mg / deň, tzn. denný príjem Ca by u tehotnej ženy mal byť 1200 mg. Denné vylučovanie Ca z organizmu matky v období dojčenia je 300- 400 mg, preto je jeho zvýšený príjem naozaj nevyhnutný. Nedostatok Zn môže vyvolať infekciu plodovej vody u matky a defekty miechy- malformácie plodu. Jeho zdrojom sú predovšetkým morské produkty, pečeň, mäso, mlieko, vajcia či celozrnné výrobky. Potreba k.listovej ( folovej ) je od 1. dňa tehotenstva zvýšená o 100%. Zabezpečuje zmnoženie buniek pri zväčšovaní objemu maternice a prsníkov, vývoj placenty, rast plodu, zvyšuje erytropoézu matky a syntézu DNA dôležitej pre rast plodu a placenty. Jej nedostatok môže u matky viesť k vzniku megaloblastickej anémie, alebo karcinogénnych a kardiovaskulárnych ochorení. Pre plod môže nedostatok k.listovej viesť k vzniku defektov neurálnej rúry, mentálnej retardácii, invalidite až v najhoršom prípade k smrti. Nedostatkom k.listovej sú ohrozené hlavne ženy s viacnásobnou graviditou, ktoré brali  antikoncepciu, fajčia, často pijú alkohol, alebo dietujú. Prirodzeným zdrojom k.listovej sú najmä pivovarnícke kvasnice, vajcia a zelená listová zelenina. Vo všeobecnosti by sa tehotná žena mala vyhýbať surovým vajíčkam a všetkým výrobkom z nich, ktoré by mohli obsahovať zárodky salmonelózy. Tiež nie je vhodné nedostatočne tepelne upravené mäso ako potencionálny zdroj toxoplazmózy, v prípade surových rýb a nepasterizovaného mlieka a mliečnych výrobkov naopak listeriózy. Konzumácia veľkého množstva vnútorností, predovšetkým pečienky nie je najvhodnejšia, nakoľko tu môže hroziť predávkovanie vit. A, ktorého sú bohatým zdrojom.

 

Je všeobecne známe, že materské mlieko je pre narodené dieťa tou najideálnejšou voľbou. Množstvo mlieka, ktoré žena vyprodukuje počas dňa sa od 1.dňa zvyšuje. Dojčiaca žena by mala počas prvých 3 mesiacov zvýšiť energetický príjem. Časť energetickej potreby je z tukových zásob, ktoré sa vytvárali už počas tehotenstva. Počas dojčenia by žena v žiadnom prípade nemala držať redukčné diéty. Energetický príjem nižší ako 1800 Kcal/ deň a redukcia hmotnosti vyššia ako 2 kg/ mesačne by mohla mať negatívny vplyv na kvalitu a kvantitu mlieka. Rizikovou skupinou žien môžu byť vegetarianky, ženy odmietajúce mlieko a mliečne výrobky a ženy s nedostatočnou expozíciou UV žiarenia kôli nedostatku vit.D. Strava dojčiacej matky by mala byť rovnako ako počas tehotenstva pravideľná, vyvážená  a pestrá. Nedostatky v stravovaní sa neprejavia na kvalite mlieka ale môžu sa prejaviť na jeho množstve, prípadne sa nesprávna výživa odrazí na matkinom zdraví. Ak telo nedostáva dostatok živín na správne zloženie mlieka zvonka, začne čerpať z matkiných zásob. Dojčiace ženy, by mali v dostatočnom množstve konzumovať bielkovinové jedlá ako mlieko a mliečne výrobky, mäso, vajíčka a tiež dostatočné množstvo zeleniny a ovocia, ktoré sú okrem zdroja bielkovín, zdrojom Ca, Fe, vit. B12, P a množstva vitamínov. Dôležitý je dostatočný pitný režim , cca 2, 5l tekutín/ deň, s obmedzením alkoholu, kávy a tekutín s vysokým obsahom CO2 , tiež vyhýbanie sa ťažkým a korenistým jedlám, jedlám spôsobujúcim flatulenciu ( nadúvanie ), aromatické látky, ktoré prechádzajú do mlieka a dieťatku môžu robiť problémy, ako aj jedlá, ktoré môžu spôsobiť alergické reakcie ( citrusy, kakao, čokoláda, káva, oriešky.. ) . Príjem všetkých makro aj mikronutrientov by mal byť počas laktácie, rovnako ako počas tehotenstva zvýšený. Okrem zvýšeného celkového energetického príjmu prostredníctvom zvýšeného príjmu komplexných sacharidov, vhodných tukov a bielkovín, je nevyhnutné zvýšiť tiež príjem vit.D, Fe na 30- 60mg/deň, k.listovej na asi 5mg/ deň, Ca rovnako ako počas tehotenstva na 1200mg/ deň a Zn na 25 mg/ deň. Počas celej doby tehotenstva a dojčenia, treba mať stále na pamäti to , že škodlivé látky sa zo stravy matky a okolia dostávajú do krvi odkiaľ prechádzajú mnohé z nich do placenty a môžu poškodiť vývoj plodu. Rovnako tak tieto látky prechádzajú po pôrode do materského mlieka a tak negatívne ovplyvňujú dojčené dieťa. Jedná sa prevažne o návykové látky ako je alkohol, nikotín alebo kofeín ale tiež o aditívne látky, tzv. Éčka a dusitany a dusičnany nachádzajúce sa v komerčných potravinách, údeninách a v postrekovanej zelenine. Z toho dôvodu je najvhodnejšie konzumovať čo najčerstvejšie potraviny ( doma vypestovaná zelenina, domáce výrobky, neúdené výrobky.. ) s čo najmenším obsahom syntetických aditívnych látok, ktoré môžu mať karcinogénny alebo alergizujúci účinok, môžu vyvolať nevoľnosť, migrénu, zápal očných spojiviek alebo depresiu.  Najrizikovejšie obdobie počas tehotenstva je predovšetkým 1.trimester. Konzumácia alkoholu môže viesť k vzniku fetálneho alkoholového syndrómu ( FAS ) sprevádzaného radom komplikácií hneď po narodení ale aj v neskoršom živote. Fajčenie poškodzuje krvný obeh, tráviacu a nervovú sústavu, môže viesť k predčasnému pôrodu, alebo potratu, významne obmedzuje prísun kyslíka a živín k plodu. V dôsledku toho sa deti fajčiarok rodia slabé, často aj predčasne, ich pôrodná hmotnosť býva o 200 – 300 g nižšia. Nadmerný príjem kofeínu rovnako ako ostatné návykové látky môže viesť k spontánnym potratom, predčasným pôrodom, nakoľko kofeín prechádza transplacentárnou barierou a dostáva sa k plodu. Pokiaľ dojčiaca  matka prijíma väčšie množstvo kofeínu, ten prechádza do mlieka a dieťatko tak môže trpieť nepokojom a poruchou spánku. V neposlednom rade by sa mal klásť dôraz na lieky. Tie by mala chorá tehotná a dojčiaca matka užívať len výnimočne a ak je to naozaj nevyhnutné, vždy na predpis lekára, ktorý odporučí tie najvhodnejšie, bez negatívnych účinkov na dieťa.

​

Autor: Ing. Jarmila Kabátová, nutričný terapeut

všetky práva vyhradené, bez súhlasu autora nie je dovolené obsah, ako aj jeho časti, kopírovať a publikovať!

​

​

​